V rokoch 1729-1733 pôsobil vo farnosti farár Andrej Najzer. Na príhovor nebeskej Matky sa náhle uzdravil z nebezpečnej choroby. Z vďačnosti dal namaľovať obrázok s rozmermi 22x31 cm, ktorý znázorňuje chorého človeka, ktorý leží na posteli s baldachýnom a so zopnutými rukami sa utieka k milostivej soche. Ešte na začiatku 20. storočia bol pri obrázku lístok, na ktorom bolo napísané: „K vzácnosti najmilovanejšej sochy slúži aj to, že sa nemôžeme dozvedieť, z najstarších kánonických vizitácií, v ktorom čase doniesli a položili sochu do kostola, ale všetky vizitácie uznávajú a nepopierajú, že ju vyhotovili ešte pred luteránskymi časmi (t. j. pred reformáciou v 16. storočí). Okrem toho starí ľudia úctivo spomínajú, že okolie postihla pohroma, a Frivald sa uchránil od tejto pohromy, čo vážení a zbožní muži pripisujú tejto soche. Ale aj ja sám som obsiahol milosť od Panny, totiž keď som sa trápil v nebezpečnej chorobe a sľúbil som obetovať... uzdravil som sa. An. Najzer, vlastnoručne.“ Tento obrázok do r. 2010 visel v kostole na stene za milostivým oltárom.
V tých rokoch dal farár obnoviť kostol. V roku 1731 postavil Ján Kelechéni drevený chór, podopretý piatimi drevenými stĺpmi. Andrej Najzer obstaral väčší zvon, na ktorom bol reliéf kríža a latinský votívny nápis „I.N.R.I. et Maria Frivaldensis fieri curavit anno 1731 sub parocho romano catholico Andrea Naizer, curatore Andrea Frivaldsky“. Menší zvon pochádzal z roku 1642, reliéf na ňom znázorňoval Pannu Máriu s mesiacom pod nohami. Rozšírený a klenutý priestor pod vežou pripojili v roku 1732 ku kostolu, k zvonom sa vystupovalo po rebríku. Okrem týchto zvonov bol v malej vežičke nad svätyňou malý zvonček, ktorým sa zvonilo na pozdvihovanie. V júni 1732 vydláždili kostol kamennými štvorcovými platňami. Sakristia bola klenbová a opevnená. V kostole bola murovaná krstiteľnica. Na priečelie kostola nechali namaľovať pápežský znak, obraz svätého Jána Nepomuckého, fragment „svätý Peter uprostred morských vôd“ a chronostichon udávajúci rok 1733. Na triumfálnom oblúku bol výjav Kalvárie a na klenbe medzi pastofóriom a dverami sakristie vyobrazenie „Vir Dolorum“ = „Muž bolesti“. V tom roku dal Andrej Jozef Najzer taktiež vyhotoviť barokový oltár. Popis kostola i inventára zaznačil do matriky 20. júla 1733. Podľa inventára boli v kostole tri zarámované obrazy: „Anjel strážca“, „Svätý Ignác“ a „Svätý František Xaverský“, taktiež štyri obrazy Panny Márie, štyri sochy Panny Márie, a jeden obraz Sedembolestnej Panny Márie. Na oltári so 16 anjelmi stála bohato pozlátená socha Panny Márie, na pravej ruke držala Jezuliatko a v ľavej ruke mala žezlo. Nad ňou bola postava Boha Otca a holubica ako symbol Ducha Svätého. Po krajoch oltára boli sochy sv. Jána Krstiteľa a sv. Ondreja apoštola. Na oltári viseli zlaté a strieborné votívne dary. V oltárnom kameni boli relikvie mučeníkov sv. Honoria a sv. Justína. Vedľa hlavného oltára naľavo bola kazateľnica, ktorá bola z kameňa a hornú časť mala z dreva. Kňaz vystupoval na ňu cez otvor múra svätyne.
Nasledujúci farár Štefan Mihalffy daroval kostolu v roku 1745 peknú striebornú monštranciu, ktorá sa používala do r. 2000. Počas pôsobenia farára Jána Maďariča postavili v r. 1753 budovu fary z kameňa, tufu, tehly a malty. Mala rozmery 18x10m, v strede bola po celej dĺžke chodbe s mierne zaobleným stropom, po bokoch boli miestnosti. Pri vstupe od kostola po pravej strane bola latrína, ďalej schody na povalu a do pivnice, archív so skladom, komora a izba pre hostí. Po ľavej strane bola kancelária, spálňa, spoločenská miestnosť a kuchyňa. Na oknách boli mreže, okolo okien boli ozdobné rímsy. Dvere boli dvojité, zdobené drevorezbou. Na každej strane mali zabezpečovací systém v podobe zasúvacieho štvorhranného dreva. Budova bola z dvoch tretín podpivničená. Bola zbúraná až v r. 1991, pivnica sa sčasti uchovala dodnes.
Je isté, že v tých časoch sa už značne rozšírila úcta k Matke Božej Frivaldskej. Nitriansky biskup Ján Gustini-Zubrohlavský uvádza v kánonickej vizitácii v roku 1767: „Na prostriedku na hlavnom oltári stojí socha Preblahoslavenej Panny Márie, slávna svojou starobylosťou a milosťami. V pravej ruke drží Jezuliatko a v ľavej žezlo. Je umelecky vytesaná z dreva a starostlivo je pozlátená. Putujú k nej zďaleka zbožní mariánski ctitelia, ktorí dúfajú, že obsiahnu milosti, a potešení sa vracajú domov.“ Na pravej strane kostola stojí bočný oltár svätej Anny. Obraz pre tento oltár daroval v roku 1778 Andrej Pavlík z Rajca. V roku 1791 dal farár Andrej Prachary opraviť hlavný oltár. V tom istom roku vo sviatok Narodenia Panny Márie 8. septembra odeli milostivú sochu do plášťa, ako o tom svedčí zápis v neskoršej kánonickej vizitácii.
Z druhej polovice 18. storočia pochádza aj kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Stojí na návrší pri mieste, kde cesta z hlavnej cesty odbočuje do Frivalda. Dali ju postaviť zemianky Husárové a obyvatelia dnešnej osady Trstená, ktorá bola do roku 1900 samostatnou obcou. V kaplnke je umiestnená kolorovaná a umelecky stvárnená kamenná socha sv. Jána Nepomuckého.
Na stene frivaldského kostola vedľa hlavného oltára visel rímsky dekrét „Breve apostolicum“ pápeža Pia VII. s nasledovným znením: „Pius PP. VII. Ad perpetuam rei memoriam, ad augendam Fidelium Religionem, et animarum salutem Coelestibus thesauris pia caritate intenti, omnibus et singulis utriusque sexus Christi Fidelibus vere penitentibus et confessis, ac Sacra Communione refectis, qui Ecclesiam Parochialem Frivald Nitriensis Dioecesis in Nativitatis, Conceptionis et Annunciationis Beatae Mariae Virginis Immaculatae festis diebus, ac in uno alio anni die per ordinarium designando a primis Vesperis usque ad occasum solis dierum huiusmodi singulis annis devote visitaverint, et ibi pro Christianorum Principum concordia, haeresum exstirpatione ac sanctae Matris Ecclesiae exaltatione pias ad Deum preces effuderint, quo die id egerint, Plenariam omnium peccatorum suorum Indulgentiam et remissionem misericorditer in Domino concedimus. In contrarium facientibus non obstantibus quibus cumque. Praesentibus perpetuis futuris temporibus valituris. Datum Romae apud Sanctum Mariam Majorem sub annulo Piscatoris die 20 novem MDCCCI Pontificatus Nostri anno secundo. R. Card. Brachius de honestis.
Praesens breve Apostolicum debita cum Reverentia recognoscentes autorithate nostra ordinaria committimus: ut in eodem contentae Perpetuo Indulgentiae Plenariae Christi fidelibus publicentur: Diem autem nostrae Designationi concreditum denominamus eundem: qui cadit pro solemni adoratione Sanctissimi in eadem Parochia Frivaldensi seu secundum praesentem seu futuram aliam Dispositionem Dioecesanam. Signat. Nitriae die 3.a Januarii 1802. Franciscus Xaverius E N mp“. (L. S.)
Týmto apoštolským listom z 20. novembra 1801 udelil pápež Pius VII. plnomocné odpustky na tieto dni: Narodenie, Nepoškvrnené Počatie a Zvestovanie Preblahoslavenej Panny Márie. Právo určiť štvrtý deň dostal nitriansky biskup, preto František Xaver Fuchs 3. januára 1802 určil ako štvrtý ten deň, ktorý pripadá na výročnú poklonu Najsvätejšej oltárnej sviatosti. Týmto dňom bola 8. nedeľa po Zoslaní Ducha Svätého. Plnomocné odpustky mohli získať kajúci pútnici, ktorí v niektorom z týchto dní pristúpili k sviatosti zmierenia, prijali Eucharistiu a pomodlili sa na úmysel Svätého Otca. Bohužiaľ, dekrét sa zničil pri neodbornom sťahovaní farskej kancelárie v marci 1991.
V roku 1805 sa na príhovor Matky Božej Frivaldskej náhle uzdravil z ťažkej choroby Peter Andrej Huljak, rodák z Rajca, rehoľník-piarista, neskorší stredoškolský profesor. Z povďačnosti napísal na počesť Panny Márie oslavnú latinskú báseň a položil ju k nohám milostivej sochy. Jej text znie:
„VOTIVI VERSUS ad DEIPARAM VIRGINEM MARIAM
CORAM GRATIOSA EIUSDEM EFFIGIE FRIVALDENSI
ad diem 8.am septemb. 1805.
ALMA DEI GENITRIX! Hodie cui plaudii Olympus,
Quam recinit DOMINAM Pannonis Ora suam.
Cujus ad obsequium seris a sedibus orbis,
Acclererat, quisquis membra movere potest.
Eh! Ego dum pia gens crebra TE voce fatigat,
Dumque TUUM poscit Nomen adesse sibi
Praesumo MATER! Coram TE sistere natus,
Metraque Nominibus debita ferre TUIS!
Dudum ego jam volui TIBI me sacrare PATRONAE
Carminibus dudum TE celebrare meis.
Sed studium diri semper vertere dolores,
Lucis nullam, aut parvam fert medicamen opem
Quin potius, quo plus succos, herbasque potentes
Hausi, tum Medici pocula mixta manu:
Hoc moge visa fuit vis crescere saeva malorum,
Pallade ut adfusa crescere flamma solet.
Haec igitur causa est delati muneris huius,
Ut MATER! nostris auxiliare malis!
Si quid id est cultis teneram formasse juventam
artibus, et mores edocuisse bonos.
Si quid id est Pubi SUPERUM instilasse TIMOREM,
ET nomen, MATER, dulce, MARIA! TUUM
Ora pro Nato, NATUM, NATIQUE PARENTEM,
Ut redeat membris visque, vigorque meis.
Si mihi, qui TIBI me voveo, sucurreris aegro,
Prona erit ad laudes lingua, manusque TUAS!
Interea ante TUAS metrum hoc dependeat aras,
MATER! quo Nati commoneare TUI!
Petri Hulják e Scholis Piis.“
Vo voľne upravenom preklade obsahuje nasledovné:
„Ó naša sladká krásna Matka, Ty sláva nebies,
Ty Patrónka našej otčiny i ľudu.
Pred Tvoju tvár sa z ďalekých končín ponáhľajú
všetci, by sa Ťa slávili, spievali Ti piesne.
Ja tiež Ťa vzývam s týmto zbožným ľudom,
veď pomoc i niečo iné od Teba dôverujem.
Ja teda obetujem Ti túto pieseň, Pani,
teraz pokorne kľačiac pred Tebou, Matka milá.
Už oddávna túžim Ti spievať na slávu,
Tvoje ľúbezné krásne meno oslavovať.
Však, žiaľ, úmyslu i žiadosti prekážali biedy,
veľké utrpenia i všelijaké nemoci.
Nič nepomáhalo, hoc‘ užíval som lieky, bylinky,
ba zväčšilo to chorobu sťa olej na oheň.
Preto Ti obetujem tento verš, milá Mať,
bys‘ milosrdná teraz liečila tie nemoci.
Ak je u Teba zásluhou zbožná výchova mládeže:
viesť mládež cestou čistoty, milej cnosti,
ak Ti je vzácne povolanie: vlievaťútlej mládeži
do srdca Božiu bázeň a lásku k Tebe:
Pros svojho milého Syna i Otca, nech láskavo
zhliadnu na mňa a doprajú zas zdravia môjmu telu.
Aj tento posledný verš tu kladiem pred oltár,
bys‘ ľúbezným zrakom zhliadla naň i na mňa.
Peter Huljak, piarista“